Zoznam mojich článkov z poslednej doby:
Mission (http://www.mission.cz) 17.6. 2001 - Alena Wagnerová:
Milena Jesenská
23.2. 2001 - Ja som pirát, kto je
viac?
-časopis skončil skôr ako začal z dôvodov mne nie celkom známych
Speed Express (neskôr premenovaný na Netday) Nevydané, 28.10. 2000 - Penetrácia siete Microsoftu-radujme
sa, veselme sa!?
Myšmaš, 12. 9. 2000 - Matrix je...
-úroveň skôr priemerná, spolupráca sa ukázala ako nekorektná a neplodná
Normal One (http://www.normal.cz) Kultura, film & hudba, 14. 5. 2000 - Matrix
je...
Úvahy, 3. 5. 2000 - Na
zdravie, priatelia!
Kultura, film & hudba, 18. 11. 1999 - Fucking
Amal
Úvahy, 4. 11. 1999 - Ľudomil
Bill a iné
Redakce, 25.10.1999 - Dotazník
Povídky, 7. 10. 1999 - Monológ
(alebo Dialog III)
Úvahy, 14. 6. 1999 - Generácia
X a hedonizmus
Software, 20. 5. 1999 - Windows
2000 - Deň zjednotenia
Politika, 17. 4. 1999 - Nový
slovenský prezident: Schuster, Kováč, Mečiar alebo iný remeselník?
Úvahy, 12. 3. 1999 - Nič
nie je také dobré, aby to nemohlo byť lepšie
Úvahy, 10. 2. 1999 - Pirátsky
Software: iné zamyslenie
Úvahy, 16. 1. 1999 - Je
Internet v morálnej kríze?
-text pod názvom pri článkoch z NO je komentár zformulovaný redakciou
nie mnou, väčšina týchto článkov bola uverejnená aj na Chip CD
Ak sa na otázku "Čo je to Matrix?" dá vcelku rozumne odpovedať tak prečo je tá otázka vraj nezodpovedateľná? Nuž, je to marketingová stratégia, ľudia majú väčšiu tendenciu chcieť vidieť film, ktorý im odpovie na nejakú nezodpovedanú otázku. Potiaľto je to vzhľadom na dnešnú dobu pomerne ospravedlniteľná miera brainwashingu. Omnoho viac ma však prekvapilo potom čo som tento film včera videl to, že táto marketingová stratégia je už priamo vkomponovaná do deja filmu čo robí z jeho scenáristov-režisérov bratov Wachowských iba figúrky v marketingovej hre a posúva tvorbu amerických tzv. "lepších" filmov ešte o stupienok bližšie k tupej komercializácii. Vo filme samotnom nám navyše v prvých minútach ponúkajú rôzne scény a aktérov, ktorý by akosi samozrejme a celkom pochopiteľne robili čo robia a my pritom nemáme ani poňatia o čo ide. Toto je ďalšia forma brainwashingu, ktorú film používa. Slúži na vyvolanie pocitu zadostiučinenia a vyrovnania keď sa to dozvieme, čo by nás podvedome malo presvedčiť o tom, že tento film je dobrý. Je tento film dobrý? Inu, technicky je pregnantne vypracovaný to sa mu musí nechať, výtvarne má skutočnú koncepciu (aj keď z väčšej časti prebranú z designerského a architektonického prúdu high-tech a neostredovekej atmosféry kultového seriálu The X Files) čo nebýva zvykom, bohužial však v niektorých scénach sa natoľko uzatvára do seba samotného, že vytvára videoklipovú "štýlovosť" nevhodnú do čohokoľvek dlhšieho ako 30 minút. Takisto Keanu Reeves vyzerá v mnohých scénách skutočne dobre a niektorý herci vo vedľajších úlohách odviedli poctivú robotu. Najslabšie miesto tohto filmu však tvorí jeho myšlienka. Základná idea o neexistencii reálneho sveta a existencii nejakej sily, ktorá nás s nejakých dôvodov v ňom potrebuje robiť čo robíme bola úplne a presne vystopovateľne (citácie na mnohých miestach) nevkusne opísaná od Arthura Schopenhauera (bez toho aby to priznali, v tomto prípade si dokonca myslím, že malo byť povedané, že použili jeho dielo ako predlohu ku scenáru). Vo svojej knihe Svet ako vôľa a predstava už pred temer 300 rokmi tvrdil, že to čo vnímame zmyslami nie je skutočné ale je to len určitý viac či menej zmanipulovaný obraz, ktorý nám vytvára náš mozog. Za celou touto konšpiráciou stojí temná a slepá (alegória bezohľadnosti a bezvýchodiskovosti) vôla, ktorá nás potrebuje nevedomých a zmanipulovaných žiť naše životy. Táto kniha samozrejme zaujíma aj určité východiská a stanoviská a vo filme Matrix bola maximálne minimalizovaná a materializovaná a v podstate vulgarizovaná. Obohatená bola zato (tu treba obdivovať schopnosť manipulácie, ktorú by mohol závidieť nejeden šéf tajnej služby) psychologickou hrou s asociačnými vlastnosťami a podvedomím nášho mozgu. O čo ide? Nuž, tvorcovia si dopredu spočítali, že väčšinu "tvrdého jadra" divákov ich filmu budú pravdepodobne tvoriť ľudia čo pravidelne pracujú s počítačom (dnes prirodzene s Graphic User Interface-GUI napr. typu Windows) a to už nejaký čas teda si aj čo to pamätajú a trochu do toho vidia. Využili diskrepanciu medzi GUI kde napr. súbor je vždy nejaká pekná farebná ikonka, ktorá začne hrať alebo svietiť keď na ňu klikneme ("nič si nechcem pamätať a chcem byť bohatý.. a aj slávny") a holou realitou napr. v DOSe kde súbor je mnoho obrazoviek plných čudesných klikovhákov. Ak totiž počítač nabootujeme so systémovej diskety zrazu tam nijaký GUI nemáme a napriek tomu, že je to celé nepekné a nepraktické máme zato nejaký zvláštny pocit skutočnosti a pravdivosti-väčšinou ide samozrejme o neuvedomené pocity, preto je aj táto psychohra vôbec možná. A v čom spočíva originalita filmu? No, po tejto dekonštrukcií, ktorú som si dovolil predviesť toho už veľa neostáva. Hádam len tie bojové umenia choreograficky spojené s tanečnými kreáciami a prazvláštnym "visením vo vzduchu". Nerozumiem sa ázijským bojovým umeniám a ani nemám v tomto smere žiadne ambície, obávam sa však, že tzv. bojové scény v tomto filme urazili koho mohli a skombinovali do nerozoznateľného mixu niekoľko skutočného obdivu hodných bojových umení. Úprimne povedané "ručná vojna" predvádzaná v tomto filme ma už od začiatku rozosmievala. Vrcholom bola scéna keď Keanu Reeves v závere zničí zmyslového agenta-táto ma už skutočne pobavila tým ako neoddiskutovateľne pripomínala nemé komédie z dvadsiatych rokov. A čo tie divotvorné efekty "visenia vo vzduchu"? Bizarné, len čo je pravda, čo sa však týka myšlienky niečo podobné sme mohli vidieť už pred rokmi vo videoklipe k pesničke Waterfalls od TLC a ich technické prevedenie v plnej paráde (dokonca vizuálne omnoho pôsobivejšej) vo videoklipe C U When U Get There od Coolia. Čiastočne originálne môže pôsobiť skutočnosť, že film nemá jasný začiatok, koniec (ten lacný čo tam bol predvedený nestál za veľa) ani zápletku a aj vyvrcholenie je dosť nedôverihodné čo však môže svedčiť aj o tom, že bratia-scenáristi postrádajú schopnosť rozprávať príbehy (naratívnosť). Túto možnosť podporuje aj skutočnosť, že do deja vmontovali postavu skorumpovaného insidera čo spadá pod všetky len predstaviteľné hollywoodské klišé. Na druhú stranu to mohol byť aj zámer podľa línie "byť iní" ako antagonizmus ku všetkým možným TV seriálom a filmom v ktorých je všetko až veľmi jasné (začiatok, zápletka, držanie palcov, vyvrcholenie-scéna keď toho veľa vybuchne alebo padajú silné slová, happyend-koniec, poprípade aj "after" scéna keď sa všetci protagonisti stretnú napr. na večeri, pláži, párty alebo v posteli). Škodoradostnejší z vás určite poznali, že s tvorcami Matrixu som v tejto
recenzii viedol kontramanipulačnú hru, ktorej výsledkom by mohlo byť, že
nejakou tajnou silnou za naším reálnym svetom-matrixom je komercia alebo
amerikanizácia, ktorej sú oni integrálnimy časťami-poslušnými služobníkmi.
Ale to si nezaslúžia, tento film nebol tak významný. Navyše v porovnaní
s ďalším kasovým trhákom roku 1999 Star Wars-Episode 1 to bolo vcelku pozerateľné
a nebola to taká nuda (čo bolo z určitej časti asi spôsobené aj tým, že
Star Wars-Episode 1 nie je skutočný film ale len prerastené demo ku hre).
Bohužiaľ v porovnaní s Múmiou, ktorá ak zabudneme, že v detailoch, náladách
a charakteroch vykradla najmenej päť ďalších trhákov a skombinovala Nostradámove
proroctvá s biblickými siedmimi ranami egyptskými a mystikou starej ríše
bola osviežujúca, zábavná, mala dobre vyrozprávaný príbeh a esteticky bola
omnoho viac vyvážená a tým pádom aj uveriteľnejšia.
Sprvu by asi nebolo zlé presne a jasne vedieť čo a ako sa stalo kedže mainstreamové média ako obvykle podali informáciu tak "odľahčenú", že vôbec nevedno o čo vlatne šlo. Urobil som si teda menšiu rešerš a zistil následovné: prienik do siete bol uskotočnení pomocou tzv. trojského koňa (trojana), ktorý sa ta dostal pravdepodobne mailom a následne umožňoval neautorizovaný prístup do siete-zadné dvierka celé, plné tri mesiace(!)-toto je veľmi dôležitý fakt svedčiaci o neprofesionalite a nezodpovednosti, ktorá musí vládnuť vo vnútry MS. Podľa všetkých indícii boli zo serverov stiahnuté plné zdrojové texty (zdrojáky) Windows, Office a s nimy súvisiacich produktov a to aj ich nových ešte nepublikovaných verzií a takisto údaje a strategické plány Microsoftu do budúcnosti. Vcelku slušný úlovok obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že zdrojáky Windowsu boli považované za jedno z najlepšie štrážených priemyselných tajomstiev vôbec. Teraz by bolo asi na mieste položiť si otázku, kto to vykonal? Microsoft tvrdí, že išlo o priemyselnú špionáž-veď čo iné by aj tvrdiť mohol. Ak by tvrdili, že išlo o nevinnú detskú hru blamáž by bola o to väčšia ("aj malé deti dokážu poraziť MS"), ak by priznali, že išlo o hackerov patrne by sami potvrdili argumenty žaloby v antitrustovom konaní o tom, že MS je monopol a nedáva legitímnu možnosť konkurencii ani spotrebiteľovi (nový termín pre používateľa). Pravda je však taká, že zo všetkých týchto možností je priemyselná špionáž tá najmenej pravdepodobná. Ak sa totiž zamyslíme nad otázkou kto by mohol mať záujem a poťažmo i úžitok zo stiahnutých dát nutne nám musí výjsť, že konkurencia pre Windows a Office buďto nejestvuje alebo sa vyvíja vlastný smerom úplne nezávisle od Microsoftu a dokonca celého Wintelu. Moju domnienku, že išlo o hackerov (ono predsa len napriek všetkému dešpektu voči MS nemyslím, že išlo o nejakých znudených teenagerov) potvrdilo aj interview s Andy Muellerom-Maguhnom z Chaos Computer Clubu v piatočných nočných správach na nemeckej televízii ARD. Maguhn, ktorý je asi najznámejším nemeckým hackerom sa mimochodom nedávno stal jedným z riaditeľov Internetu za region 2 (Európa). Na tomto mieste treba však objasniť, že hackerom nie je každý počitačový pirát ako to forsírujú už dlhšiu dobu média. Hacker nemá žiadne bočné úmysly ako osobný zisk, prvoplánovo ani zábavu alebo poškodenie niekoho iného-hackerom ide o voľný prístup k informáciám, ich voľný tok a fair play-ak to tak môžem nazvať-v digitálnom (virtuálnom?) svete. Za hackerov dokonca označovali pôvodne-v 70. rokoch-dokonca aj Billa Gatesa a Paula Allena (naposledy sme sa s týmto mohli stretnúť v knihe "Hackers, Heroes of the Computer Revolution" od Stevena Levyho z roku 1984). Počítačovým pirátom však ide primárne o vlastný prospech, či už finančný, sociálny (prestíž, sláva,), psychický (uspokojenie nejakého komplexu alebo patie) alebo o nejakú formy zábavy alebo personalizovanej-zhmotnenej pomsty. O tom či tento predpoklad je alebo nie je správny sa koniec koncov budeme môcť presvedčiť v najbližšej dobe-hackeri by totiž tieto informácie umiestnili voľne na Internet. Aké budú asi následky tejto penetrácie? Počul som názor, že ide o začiatok tzv. "dátového rukojemníctva" k čomu by som sa však nateraz nerád vyjadroval lebo to považujem za predčasné a do značnej miery aj prestrelené (laid motívom týchto tvrdení je, že sci-fi a kyberpunk sa stal skutočnosťou). Isté však je, že to bude mať ireverzibilné následky na ďalší vývoj softwareu od Microsoftu kedže už nebude možné povedať, že zdrojový text nie je známy a tým pádom temer nikto si nebude môct byť istý či používa tzv. "originálny" autentický Windows (Internet Explorer, Outlook, Media Player...) alebo Word alebo Excel alebo čokoľvek iné z Officeu alebo jeho modifikovanú verziu, ktorá môže jednak byť podstatne kvalitnejšia, stabilnejšia a spoľahlivejšia no na druhej strane mať v sebe napr. nejakého trojana posielajúceho citlivé údaje konkurencii alebo niekomu zvedavému. Rovnako to bude mať alebo už aj má nedozierne dôsledky na prestíž a dôveru v samotný Microsoft kedže aj ten najposlednejší používateľ si teraz môže položit otáku: Ako asi chránia nás keď nedokážu uchrániť ani seba a za čo ten software asi stojí? Mohli by sme teraz velmi dlho a ohnivo polemizovať o morálke a etike,
o tom či to bolo etické a či je možné niečo také v kultúrnej spoločnosti
tolerovať či dokonca schvalovať to však nie je mojím zámerom kedže nakoniec
by sme sa ajtak dostali len k vlastnému názoru kedže táto situácia je do
značnej miery bezprecedentná. Môj osobný názor je, že v prípade Microsoftu
to bolo plne morálne a plne v zmysle kultúrnej spoločnosti kedže samotný
Microsoft porušil všetky len predstaviteľné etické, morálne či kultúrne
normy (znevýhodnovanie konkurencie nekalými praktikami, vynútené integrovanie
MSIE do Windowsu, nútenie výrobcov hardwareu inštalovať software ktorý
nechcú, nesprístupenenie zdrojákov pre vývojárov, opravné balíčky opravných
balíčkov, dieri a kompromisi v softwarei umožňujúce napr. vírusy typu Loveletter-I
Love You, zámerné zavádzanie a klamanie používateľov, predaj nekvalitných
produktov za nadhodnotené ceny etc.) a obvykle kontrolné prostriedky na
plnej čiare zlyhali (nemusím pripomínať nedávny zásadný neúspech antitrustového
konania pred americkým najvyšším súdom). Faktom, však ostáva nech tento
útok vykonal ktokoľvek (vylúčme samoútok), z akychkoľvek pohnútok a za
akýmkoľvek cielom, že jeho následky a dôsledky pre používateľov počítačov
včitane spotrebiteľov softwareu Microsoftu môžu byť v konečnom dôsledku
jedine pozitívne a to aj v prípade ak budú zamerané na ich poškodenie pretože
si konečne uvedomia, že dôvera sa jednak postupne odôvodnene získava a
jednak musí byť obojstranná.
|