Zoznam mojich článkov z poslednej doby: 

Mission (http://www.mission.cz)

17.6. 2001 - Alena Wagnerová: Milena Jesenská
recenzia pozoruhodnej biografie pozoruhodnej ženy (napísané pre Mission)

23.2. 2001 - Ja som pirát, kto je viac?
v podstate druhé pokračovanie na Pirátsky software: iné zamyslenie (napísané pre Mission)

-časopis skončil skôr ako začal z dôvodov mne nie celkom známych



Speed Express (neskôr premenovaný na Netday)

Nevydané, 28.10. 2000 - Penetrácia siete Microsoftu-radujme sa, veselme sa!?
vraj "kontroverzný" článok, ktorý odmietli uverejniť v Netday napriek predošlej dohode

Myšmaš, 12. 9. 2000 - Matrix je...
predošlí článok ako bol publikovaný v časopise Speed Express

-úroveň skôr priemerná, spolupráca sa ukázala ako nekorektná a neplodná



Normal One (http://www.normal.cz)

Kultura, film & hudba, 14. 5. 2000 - Matrix je...
Recenzia na film Matrix-napísaná už v dobe nefungovania časopisu.

Úvahy, 3. 5. 2000 - Na zdravie, priatelia!
Na nekonečné téma Microsoftu (pozn. autora: o odstúpení Billa Gatesa, možných dôvodoch a paralelách a tak trocha všeobecne).

Kultura, film & hudba, 18. 11. 1999 - Fucking Amal
Film s tématikou lesbické lásky dvou dospívajících dívek.

Úvahy, 4. 11. 1999 - Ľudomil Bill a iné
Je Bill Gates skutečný lidumil nebo se za jeho charitou skrývá vypočítavost, kterou lze dobře odečíst z daní?

Redakce, 25.10.1999 - Dotazník
Zajímavé jsou dotazníky. Po jejich přečtení vám bude vrtat hlavou jak tohle naprosto rozdílné
seskupení lidí může tak dlouho vydávat společně časopis. Divím se tomu i já (pozn. autora: šéfredaktor), ale s malými obtížemi to funguje už přes dva roky...

Povídky, 7. 10. 1999 - Monológ (alebo Dialog III)
Čistokrevná úvaha o vztahu mezi mužem a ženou. Vzhledem k tomu, že nepřímo navazuje na
Dialog I a II rozhodli jsme se jej uveřejnit v této rubrice.

Úvahy, 14. 6. 1999 - Generácia X a hedonizmus
Jaká je generace dnešních mladých? A lze ji vůbec souhrně charakterizovat?

Software, 20. 5. 1999 - Windows 2000 - Deň zjednotenia
Jak budou vypadat Windows 2000?

Politika, 17. 4. 1999 - Nový slovenský prezident: Schuster, Kováč, Mečiar alebo iný remeselník?
Představení kandidátů na slovenského prezidenta.

Úvahy, 12. 3. 1999 - Nič nie je také dobré, aby to nemohlo byť lepšie
Úvaha nad smyslem reklam a komercí vůbec.

Úvahy, 10. 2. 1999 - Pirátsky Software: iné zamyslenie
Filozofická úvaha na téma pirátství.

Úvahy, 16. 1. 1999 - Je Internet v morálnej kríze?
Velmi zajímavá úvaha nad současným stavem a možným budoucím vývojem inetu a celé oblasti IT.
 

-text pod názvom pri článkoch z NO je komentár zformulovaný redakciou nie mnou, väčšina  týchto článkov bola uverejnená aj na Chip CD
-dobrá úroveň, príjemná spolupráca, naneštastie časopis skončil pre nedostatok času jeho hlavných tvorcov
 



[Top]
 

(C)2002 Peter Weisenbacher


Matrix je...


Matrix je simulácia nášho-dnešného reálneho sveta vytvorená v roku 2199 strojmi vybavenými umelou inteligenciou aby mohli ovládať a využívať ľudské telá ako batérie nutné na svoj chod. K tomuto kroku ich viedlo, že v snahe ich vyradiť z prevádzky zničili ľudia slnko s ktorého získavali energiu. Matrix je ale hlavne film, jeden z najúspešnejších filmov roku 1999 s Keanu Reevesom v hlavnej úlohe-film, ktorému sa mimo komerčného úspechu dostalo aj nemálo obdivu za jeho originalitu a výtvarné a choreografické prevedenie.

Ak sa na otázku "Čo je to Matrix?" dá vcelku rozumne odpovedať tak prečo je tá otázka vraj nezodpovedateľná? Nuž, je to marketingová stratégia, ľudia majú väčšiu tendenciu chcieť vidieť film, ktorý im odpovie na nejakú nezodpovedanú otázku. Potiaľto je to vzhľadom na dnešnú dobu pomerne ospravedlniteľná miera brainwashingu. Omnoho viac ma však prekvapilo potom čo som tento film včera videl to, že táto marketingová stratégia je už priamo vkomponovaná do deja filmu čo robí z jeho scenáristov-režisérov bratov Wachowských iba figúrky v marketingovej hre a posúva tvorbu amerických tzv. "lepších" filmov ešte o stupienok bližšie k tupej komercializácii. Vo filme samotnom nám navyše v prvých minútach ponúkajú rôzne scény a aktérov, ktorý by akosi samozrejme a celkom pochopiteľne robili čo robia a my pritom nemáme ani poňatia o čo ide. Toto je ďalšia forma brainwashingu, ktorú film používa. Slúži na vyvolanie pocitu zadostiučinenia a vyrovnania keď sa to dozvieme, čo by nás podvedome malo presvedčiť o tom, že tento film je dobrý. Je tento film dobrý? Inu, technicky je pregnantne vypracovaný to sa mu musí nechať, výtvarne má skutočnú koncepciu (aj keď z väčšej časti prebranú z designerského a architektonického prúdu high-tech a neostredovekej atmosféry kultového seriálu The X Files) čo nebýva zvykom, bohužial však v niektorých scénach sa natoľko uzatvára do seba samotného, že vytvára videoklipovú "štýlovosť" nevhodnú do čohokoľvek dlhšieho ako 30 minút. Takisto Keanu Reeves vyzerá v mnohých scénách skutočne dobre a niektorý herci vo vedľajších úlohách odviedli poctivú robotu. Najslabšie miesto tohto filmu však tvorí jeho myšlienka.

Základná idea o neexistencii reálneho sveta a existencii nejakej sily, ktorá nás s nejakých dôvodov v ňom potrebuje robiť čo robíme bola úplne a presne vystopovateľne (citácie na mnohých miestach) nevkusne opísaná od Arthura Schopenhauera (bez toho aby to priznali, v tomto prípade si dokonca myslím, že malo byť povedané, že použili jeho dielo ako predlohu ku scenáru). Vo svojej knihe Svet ako vôľa a predstava už pred temer 300 rokmi tvrdil, že to čo vnímame zmyslami nie je skutočné ale je to len určitý viac či menej zmanipulovaný obraz, ktorý nám vytvára náš mozog. Za celou touto konšpiráciou stojí temná a slepá (alegória bezohľadnosti a bezvýchodiskovosti) vôla, ktorá nás potrebuje nevedomých a zmanipulovaných žiť naše životy. Táto kniha samozrejme zaujíma aj určité východiská a stanoviská a vo filme Matrix bola maximálne minimalizovaná a materializovaná a v podstate vulgarizovaná. Obohatená bola zato (tu treba obdivovať schopnosť manipulácie, ktorú by mohol závidieť nejeden šéf tajnej služby) psychologickou hrou s asociačnými vlastnosťami a podvedomím nášho mozgu. O čo ide? Nuž, tvorcovia si dopredu spočítali, že väčšinu "tvrdého jadra" divákov ich filmu budú pravdepodobne tvoriť ľudia čo pravidelne pracujú s počítačom (dnes prirodzene s Graphic User Interface-GUI napr. typu Windows) a to už nejaký čas teda si aj čo to pamätajú a trochu do toho vidia. Využili diskrepanciu medzi GUI kde napr. súbor je vždy nejaká pekná farebná ikonka, ktorá začne hrať alebo svietiť keď na ňu klikneme ("nič si nechcem pamätať a chcem byť bohatý.. a aj slávny") a holou realitou napr. v DOSe kde súbor je mnoho obrazoviek plných čudesných klikovhákov. Ak totiž počítač nabootujeme so systémovej diskety zrazu tam nijaký GUI nemáme a napriek tomu, že je to celé nepekné a nepraktické máme zato nejaký zvláštny pocit skutočnosti a pravdivosti-väčšinou ide samozrejme o neuvedomené pocity, preto je aj táto psychohra vôbec možná. A v čom spočíva originalita filmu?

No, po tejto dekonštrukcií, ktorú som si dovolil predviesť toho už veľa neostáva. Hádam len tie bojové umenia choreograficky spojené s tanečnými kreáciami a prazvláštnym "visením vo vzduchu". Nerozumiem sa ázijským bojovým umeniám a ani nemám v tomto smere žiadne ambície, obávam sa však, že tzv. bojové scény v tomto filme urazili koho mohli a skombinovali do nerozoznateľného mixu niekoľko skutočného obdivu hodných bojových umení. Úprimne povedané "ručná vojna" predvádzaná v tomto filme ma už od začiatku rozosmievala. Vrcholom bola scéna keď Keanu Reeves v závere zničí zmyslového agenta-táto ma už skutočne pobavila tým ako neoddiskutovateľne pripomínala nemé komédie z dvadsiatych rokov. A čo tie divotvorné efekty "visenia vo vzduchu"? Bizarné, len čo je pravda, čo sa však týka myšlienky niečo podobné sme mohli vidieť už pred rokmi vo videoklipe k pesničke Waterfalls od TLC a ich technické prevedenie v plnej paráde (dokonca vizuálne omnoho pôsobivejšej) vo videoklipe C U When U Get There od Coolia. Čiastočne originálne môže pôsobiť skutočnosť, že film nemá jasný začiatok, koniec (ten lacný čo tam bol predvedený nestál za veľa) ani zápletku a aj vyvrcholenie je dosť nedôverihodné čo však môže svedčiť aj o tom, že bratia-scenáristi postrádajú schopnosť rozprávať príbehy (naratívnosť). Túto možnosť podporuje aj skutočnosť, že do deja vmontovali postavu skorumpovaného insidera čo spadá pod všetky len predstaviteľné hollywoodské klišé. Na druhú stranu to mohol byť aj zámer podľa línie "byť iní" ako antagonizmus ku všetkým možným TV seriálom a filmom v ktorých je všetko až veľmi jasné (začiatok, zápletka, držanie palcov, vyvrcholenie-scéna keď toho veľa vybuchne alebo padajú silné slová, happyend-koniec, poprípade aj "after" scéna keď sa všetci protagonisti stretnú napr. na večeri, pláži, párty alebo v posteli).

Škodoradostnejší z vás určite poznali, že s tvorcami Matrixu som v tejto recenzii viedol kontramanipulačnú hru, ktorej výsledkom by mohlo byť, že nejakou tajnou silnou za naším reálnym svetom-matrixom je komercia alebo amerikanizácia, ktorej sú oni integrálnimy časťami-poslušnými služobníkmi. Ale to si nezaslúžia, tento film nebol tak významný. Navyše v porovnaní s ďalším kasovým trhákom roku 1999 Star Wars-Episode 1 to bolo vcelku pozerateľné a nebola to taká nuda (čo bolo z určitej časti asi spôsobené aj tým, že Star Wars-Episode 1 nie je skutočný film ale len prerastené demo ku hre). Bohužiaľ v porovnaní s Múmiou, ktorá ak zabudneme, že v detailoch, náladách a charakteroch vykradla najmenej päť ďalších trhákov a skombinovala Nostradámove proroctvá s biblickými siedmimi ranami egyptskými a mystikou starej ríše bola osviežujúca, zábavná, mala dobre vyrozprávaný príbeh a esteticky bola omnoho viac vyvážená a tým pádom aj uveriteľnejšia.
 
 

Peter Weisenbacher
[Zoznam článkov]

Penetrácia siete Microsoftu-radujme sa, veselme sa!?


Moja silná antipatia voči spoločnosti Microsoft kvôli jej praktikám a softwaru, ktorý je viac než nekvalitný a nevkusný je verejne známa a tak nemá zmysel zakrývať radosť a nadšenie, ktoré mám z toho, že niekto (zámerne nepoužívam slovo hackeri-vysvetlenie neskôr) prenikol do jej siete i keď jedna lastovička leto neprinesie. Kedže však Microsoft či sa mi to páči alebo nie "drží za nos" stovky miliónov ľudí na celom svete bolo by žiaduce sa nad celou touto udalosťou seriózne zamyslieť.

Sprvu by asi nebolo zlé presne a jasne vedieť čo a ako sa stalo kedže mainstreamové média ako obvykle podali informáciu tak "odľahčenú", že vôbec nevedno o čo vlatne šlo. Urobil som si teda menšiu rešerš a zistil následovné: prienik do siete bol uskotočnení pomocou tzv. trojského koňa (trojana), ktorý sa ta dostal pravdepodobne mailom a následne umožňoval neautorizovaný prístup do siete-zadné dvierka celé, plné tri mesiace(!)-toto je veľmi dôležitý fakt svedčiaci o neprofesionalite a nezodpovednosti, ktorá musí vládnuť vo vnútry MS. Podľa všetkých indícii boli zo serverov stiahnuté plné zdrojové texty (zdrojáky) Windows, Office a s nimy súvisiacich produktov a to aj ich nových ešte nepublikovaných verzií a takisto údaje a strategické plány Microsoftu do budúcnosti. Vcelku slušný úlovok obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že zdrojáky Windowsu boli považované za jedno z najlepšie štrážených priemyselných tajomstiev vôbec. Teraz by bolo asi na mieste položiť si otázku, kto to vykonal? Microsoft tvrdí, že išlo o priemyselnú špionáž-veď čo iné by aj tvrdiť mohol. Ak by tvrdili, že išlo o nevinnú detskú hru blamáž by bola o to väčšia ("aj malé deti dokážu poraziť MS"), ak by priznali, že išlo o hackerov patrne by sami potvrdili argumenty žaloby v antitrustovom konaní o tom, že MS je monopol a nedáva legitímnu možnosť konkurencii ani spotrebiteľovi (nový termín pre používateľa). Pravda je však taká, že zo všetkých týchto možností je priemyselná špionáž tá najmenej pravdepodobná. Ak sa totiž zamyslíme nad otázkou kto by mohol mať záujem a poťažmo i úžitok zo stiahnutých dát nutne nám musí výjsť, že konkurencia pre Windows a Office buďto nejestvuje alebo sa vyvíja vlastný smerom úplne nezávisle od Microsoftu a dokonca celého Wintelu. Moju domnienku, že išlo o hackerov (ono predsa len napriek všetkému dešpektu voči MS nemyslím, že išlo o nejakých znudených teenagerov) potvrdilo aj interview s Andy Muellerom-Maguhnom z Chaos Computer Clubu v piatočných nočných správach na nemeckej televízii ARD. Maguhn, ktorý je asi najznámejším nemeckým hackerom sa mimochodom nedávno stal jedným z riaditeľov Internetu za region 2 (Európa). Na tomto mieste treba však objasniť, že hackerom nie je každý počitačový pirát ako to forsírujú už dlhšiu dobu média. Hacker nemá žiadne bočné úmysly ako osobný zisk, prvoplánovo ani zábavu alebo poškodenie niekoho iného-hackerom ide o voľný prístup k informáciám, ich voľný tok a fair play-ak to tak môžem nazvať-v digitálnom (virtuálnom?) svete. Za hackerov dokonca označovali pôvodne-v 70. rokoch-dokonca aj Billa Gatesa a Paula Allena (naposledy sme sa s týmto mohli stretnúť v knihe "Hackers, Heroes of the Computer Revolution" od Stevena Levyho z roku 1984). Počítačovým pirátom však ide primárne o vlastný prospech, či už finančný, sociálny (prestíž, sláva,), psychický (uspokojenie nejakého komplexu alebo patie) alebo o nejakú formy zábavy alebo personalizovanej-zhmotnenej pomsty. O tom či tento predpoklad je alebo nie je správny sa koniec koncov budeme môcť presvedčiť v najbližšej dobe-hackeri by totiž tieto informácie umiestnili voľne na Internet.

Aké budú asi následky tejto penetrácie? Počul som názor, že ide o začiatok tzv. "dátového rukojemníctva" k čomu by som sa však nateraz nerád vyjadroval lebo to považujem za predčasné a do značnej miery aj prestrelené (laid motívom týchto tvrdení je, že sci-fi a kyberpunk sa stal skutočnosťou). Isté však je, že to bude mať ireverzibilné následky na ďalší vývoj softwareu od Microsoftu kedže už nebude možné povedať, že zdrojový text nie je známy a tým pádom temer nikto si nebude môct byť istý či používa tzv. "originálny" autentický Windows (Internet Explorer, Outlook, Media Player...) alebo Word alebo Excel alebo čokoľvek iné z Officeu  alebo jeho modifikovanú verziu, ktorá môže jednak byť podstatne kvalitnejšia, stabilnejšia a spoľahlivejšia no na druhej strane mať v sebe napr. nejakého trojana posielajúceho citlivé údaje konkurencii alebo niekomu zvedavému. Rovnako to bude mať alebo už aj má nedozierne dôsledky na prestíž a dôveru v samotný Microsoft kedže aj ten najposlednejší používateľ si teraz môže položit otáku: Ako asi chránia nás keď nedokážu uchrániť ani seba a za čo ten software asi stojí?

Mohli by sme teraz velmi dlho a ohnivo polemizovať o morálke a etike, o tom či to bolo etické a či je možné niečo také v kultúrnej spoločnosti tolerovať či dokonca schvalovať to však nie je mojím zámerom kedže nakoniec by sme sa ajtak dostali len k vlastnému názoru kedže táto situácia je do značnej miery bezprecedentná. Môj osobný názor je, že v prípade Microsoftu to bolo plne morálne a plne v zmysle kultúrnej spoločnosti kedže samotný Microsoft porušil všetky len predstaviteľné etické, morálne či kultúrne normy (znevýhodnovanie konkurencie nekalými praktikami, vynútené integrovanie MSIE do Windowsu, nútenie výrobcov hardwareu inštalovať software ktorý nechcú, nesprístupenenie zdrojákov pre vývojárov, opravné balíčky opravných balíčkov, dieri a kompromisi v softwarei umožňujúce napr. vírusy typu Loveletter-I Love You, zámerné zavádzanie a klamanie používateľov, predaj nekvalitných produktov za nadhodnotené ceny etc.) a obvykle kontrolné prostriedky na plnej čiare zlyhali (nemusím pripomínať nedávny zásadný neúspech antitrustového konania pred americkým najvyšším súdom). Faktom, však ostáva nech tento útok vykonal ktokoľvek (vylúčme samoútok), z akychkoľvek pohnútok a za akýmkoľvek cielom, že jeho následky a dôsledky pre používateľov počítačov včitane spotrebiteľov softwareu Microsoftu môžu byť v konečnom dôsledku jedine pozitívne a to aj v prípade ak budú zamerané na ich poškodenie pretože si konečne uvedomia, že dôvera sa jednak postupne odôvodnene získava a jednak musí byť obojstranná.
 

Peter Weisenbacher
[Zoznam článkov]

NAJ.sk