Poznáme biografie kde obdiv autora voči portrétovanej osobe prerastá do glorifikácie, heroizácie, mystifikácie a dielo samotné sa mení na hrdinský epos. Vyskytujú sa takisto biografie tak vedátorske, kde výskyt latinských slov na centimeter štvorcový je tak neúmerný, že pre samé stromy nevidíme les, nanešťastie (v poslednej dobe hojne) sa objavujú aj biografie tak škandálu, pikantérii a lacných senzácii chtivé, že už úprava pripomínajúca design pracieho prášku naznačuje pre koho sú určené. Nič z tohto sa nedá povedať o biografii Mileny Jesenskej od v Nemecku žijúcej českej spisovateľky Aleny Wagnerovej kde už vkusná a decentná úprava naznačuje kvalitu diela.

Česká novinárka Milena Jesenská (1896-1944) sa stala slávnou po celom svete dvadsať rokov po svojej smrti ako adresátka Kafkových Dopisov Milene (Briefe an Milena) pravda je, ale taká a teraz si požičiam formuláciu priamo z knihy, že vzťah ku Kafkovy bol v jej živote len epizódou i keď epizódou dôležitou. Jesenská, potomok starej patricijskej pražskej rodiny, absolventka Minervy bola redaktorkou Národních listů a neskôr Peroutkovej Přítomnosti. Žila pozoruhodný a pestrý život, ktorý nebol ušetrený ani tragických zvratov a dopadov histórie prvej polovice 20. storočia. Autorka v diele zbavuje Jesenskú ako romantických mystifikácii (hojne sa vyskytujúcich v predošlých biografiách iných autorov) tak i klišé a ohovárania, ktoré sa o nej šírili najmä v povojnovom Československu keďže s komunistickou stranou a jej politikou sa rozišla medzi prvými ešte v 30. rokoch. Alena Wagnerová prináša nové informácie z nových prameňov včítane osobných výpovedí niektorých ešte žijúcich pamätníkov.
 
 

Pri čítaní tejto knihy som bol veľmi jednoducho schopný zabudnúť, že nečítam román, ale literatúru faktu. Schopnosť vyrozprávať príbeh života Mileny Jesenskej takto živým a ľudským spôsobom na jednej strane, no i dostatočne vecným a neutrálnym považujem za najväčšiu kvalitu tohto diela. Línia prezentovania faktov a ponúkania interpretácie (niekedy aj viacerých možných) bez podsúvania a vnucovania vlastných názorov a presvedčení je narušená len niekoľko málo krát na nie veľmi podstatných miestach istou dávkou feminizmu, ktorý však k biografii tak silnej osobnosti akou bola Milena Jesenská patrí. Osobne mi na knihe najviac vadilo, že ako neznalec českej medzivojnovej avantgardy som na niektorých miestach celkom nechápal súvislosti čo je však do značnej miery moja vlastná vina, ktorú nemôžem prenášať na autorku ani jej knihu. Nebudem zastierať skutočnosť, že túto knihu radím medzi najlepšie aké som čítal a to nie len v rámci literatúry faktu ako by sa ctení čitateľ mohol domnievať nakoľko ak by som toto dielo mal definovať použil by som (trocha krkolomnú) definíciu "biografický román".

Kniha Milena Jesenká vyšla v roku 1996 vo vydavateľstve Prostor v Prahe s finančnou podporou Open Society Fund (to tiež čo to napovedá) v rámci edície Portréty, je upraveným a doplneným prekladom nemeckého vydania z roku 1994 (Bollmann Verlag, Mannheim). Približne dvesto strán textu je bohato-a veľmi vhodne-ilustrované dochovanými fotografiami. Autorka publikovala o dva roky neskôr v totožnom vydavateľstve usporiadaný výber dochovaných listov Mileny Jesenskej rôznym adresátom (F. Kafka medzi nimi nie je) pod názvom Dopisy Mileny Jesenské, ktorá je logickým pokračovaním a doplnením biografie.