Vo svoje práci sa pokúšam zúročiť skúsenosti získané budovaním a udržiavaním nekomerčného servera venovaného švédskemu kultovému film Láska je láska (Fucking Amal, 87 min., r. Lukas Moodysson) pričom sa snažím-kde to je možné-o určitú mieru zovšeobecnenia a vyvodenia praktických poznatkov a návodov.

1. Čo je to nekomerčný server

Pod slovkom server sa v tomto prípade neskrýva technické zariadenie (či už počítač alebo nejaký disk), nakoľko technická stránka fungovania internetu je v tejto práci na okraji záujmu. Termín server som použil ako ekvivalent anglického (medzinárodného?) slova "site", ktorý v slovenčine nemá vhodný preklad, nakoľko termín "priestor" sa nikdy nevžil a ani nepostihuje podstatu rozdielu medzi stránkou a serverom. Stránkou sa teda myslí nejaká jednotlivá entita v internete (článok, stručné informácie a pod.), pričom serverom komplexný multimediálny systém, ktorý sa skladá z väčšieho množstva rôznorodých internetových entít (stránok, obrázkov, videí, zvukov, chatov a iných interaktívnych prvkov a pod.).

Prídavné meno nekomerčný zasa má vyjadrovať, že účel takéhoto servera nie je čokoľvek predávať alebo propagovať (v zmysle reklamy), ale poskytovať - a to bezplatne - nejaký obsah. Nekomerčný server v našom ponímaní nemôže byť ani zárobkovou činnosťou pre jeho webmastra alebo pôvodcu obsahu (drobné výhody sú samozrejme možné :-), takisto nemôže byť dotovaný alebo sponzorovaný nejakou firmou alebo inštitúciou, s výnimkou materiálnej podpory týkajúcej sa obsahu serveru, nie však za priamu protislužbu. Na druhú stranu takýto server ani nemôže odčerpávať peniaze jeho pôvodcov ako nejaká dobročinná akcia, nakoľko na internete sa toho veľa dá urobiť bezplatne. Za odčerpávanie peňazí sa samozrejme môže počítať aj čas strávený tvorbou, poplatky za pripojenie a pod., to však ad hoc nebudeme započítavať.
Za nekomerčný server nerátame server nekomerčnej inštitúcie budovaný však za poplatok, napr. nejakou reklamnou agentúrou.
 

2. Obsah (téma)

Základom úspechu pri budovaní nekomerčného servera je jeho obsah, nakoľko ani formou ani propagáciou nemôže konkurovať komerčným serverom (česť výnimkám). Podľa mojich osobných skúseností sú kľúčové dve podmienky, ktoré musí takýto server spĺňať:

a) unikátnosť obsahu
V súčasnosti existuje na internete viac ako dve miliardy stránok, preto je viac než vhodné sprvu si zistiť či rovnaký, alebo veľmi podobný obsah nespracováva už niekto iný, resp. ako sa mu to darí. V prípade, že zistíme, že daný obsah úspešne spracováva niekoľko desiatok (alebo podľa tematiky aj stoviek stránok) môžme považovať "trh" za saturovaný a je zbytočné vstupovať do vopred prehranej bitky a zahlcovať sieť redundantným obsahom. Inak je to samozrejme ak existujúce servery danú tému spracovávajú neveľmi úspešne (málo používateľov, nekompletnosť, nekompetentnosť) alebo dokážeme takýto obsah sprístupniť inej skupine používateľov čím sa dostávame k druhej kľúčovej požiadavke.

b) dostupnosť
Angličtina je jazykom internetu a jazykom globalizovanej časti nášho sveta -o tom nie je pochýb- a preto ak chceme svoj obsah poskytnúť čo možno najširšej používateľskej obci, je vhodné ho prezentovať v tomto jazyku. Samozrejme existujú aj natoľko špecifické tematiky alebo používateľské skupiny, ktoré angličtinu nepotrebujú. Slovenský server spracovávajúci obsah veľkého medzinárodného servera v slovenskom jazyku ak je orientovaný primárne na používateľov neovládajúcich alebo odmietajúcich anglický jazyk (pomerne častý fenomém medzi staršou generáciou) pridáva tomuto obsahu dostupnosť pre inú skupinu používateľov ako bolo spomínané vyššie.

Najšpecifickejšou a najunikátnejšou témou obvykle býva vlastná autorská tvorba (literárna, výtvarná, programátorská etc.). Na internete je však aj tento prípad trocha komplikovanejší. Je napríklad známych mnoho prípadov keď nezávisle na sebe na rôznych miestach rôzni ľudia "vymysleli" to isté. Na internete sa to nanešťastie väčšinou prejaví tak, že ten kto skôr dokáže osloviť väčšie množstvo používateľov je potom neskôr považovaný za "pravého" autora a kapacitu na túto tému-presne podľa princípu kto viac kričí má väčší nárok na vlastný názor.
 

3. Grafická úprava

Grafický browser zobrazuje nielen text (HTML formát), ale aj grafiku (JPEG, GIF alebo aj iné formáty), pričom táto je čo do objemu prenášaných dát mnohonásobne väčšia. Takisto sa dá povedať, že väčšina používateľov je stále obmedzovaná pomalým modemom pripojeným k pomalej linke za ktorú treba navyše (vo väčšine prípadov) platiť a to aj za čas keď sa tzv. "nič nedeje" a len sa na niečo čaká. Na druhej strane však na čoraz viacerých serveroch sa vyskytuje čoraz viac grafiky-grafických súborov. Za následok to má neúnosné spomalovanie internetovej premávky. V prípade nekomerčných serverov je tento problém obzvlášť vypuklý, nakoľko ich technické zázemie ani zďaleka nekonkuruje komerčným a v konečnom dôsledku sú z rôznych dôvodov pomalšie a preto by mali v rámci grafickej úpravy siahať po grafických súboroch len v odôvodnených prípadoch.
Existuje nespočetné množstvo priamych i nepriamych dôkazov, že používatelia opustia stránku ak sa už niekoľko málo sekúnd po pripojení (presný počet sa samozrejme rôzni) neobjaví aspoň aký taký obsah. Takisto je známy - medzi odborníkmi viacmenej akceptovaný-  názor, že žiaden jednotlivý grafický súbor vložený do webstránky by nemal presiahnuť veľkosť 12 Kb.

Grafiku, ktorú sme sa rozhodli umiestniť, je ešte možné "optimalizovať", teda technicky uspôsobiť pre použitie na webe. Podrobnejšie informácie o tejto téme sa m.i. dajú získať z mojej práce "Optimalizácia grafiky na world wide webe".

Vo všeobecnosti sa sá povedať, že v súčasnosti už "dokonalá" formálna úprava stránky netvorí zásadnú časť jej úspechu ako to bolo v počiatočnejších fázach internetu, ale podstatná je jej praktická použiteľnoť tzv. usability (pod ktorou sa samozrejme myslí aj sprístupnenie informácií alebo umeleckých diel nie len odosielanie sms, ktoré po čase istotne tiež vyjdu z módy).
 

4. Technická realizácia

Pre vytváranie a posudzovanie serverov a webstránok som si vymyslel "Internetovú dogmu", ktorá hovorí: forma je vždy podriadená obsahu, obsah je vždy podriadený informácii alebo službe, informácia je vždy podriadená poznatku a vedomosti, služba je vždy podriadená účelu.
Niekto môže samozrejme nesúhlasiť (dokonca by ich asi bolo mnoho), ale svet a internet obzvlášt sa mi v určitom bode zdal natoľko presýtený formami bez obsahu, že návrat k funkcionalizmu a jednoduchej elegantnosti predstavoval vykúpenie. Čo si pod týmto prístupom treba predstaviť je asi najlepšie demonštrovať na dvoh príkladoch:
-Media Literacy Gateway, ktorá by mala predstavovať nejakú vstupnú bránu a orientačnú pomôcku do problematiky "mediálnej gramotnosti" a je čisto odborná, teda nie je určená širokej verejnosti internetových používateľov ako celku.
-fucking-amal.virt.cz, teda filmový server, ktorý som zmieňoval v úvode a mal by slúžiť jednak záujemcom o tento film, jeho tvorcov, predstaviteľov rovnako ako aj jeho divákom, ktorý sa chcú dozvedieť viac a v neposlednom rade jeho fanúšikom, ktorý sa chcú dozvedieť čo možno najviac a zároveň sa aj kontaktovať s inými, grafická úprava je prispôsobená filmu

Nekomerčný server je vo väčšine prípadov tvorený malým počtom ľudí a jeho technická realizácia býva mnohokrát prenechaná na jediného človeka, čo môže mať negatívne vedľajšie účinky. Medzi najfrekventovanejšie patria:
-premietanie vlastných zvykov do tvorby: preferovanie svojich obľúbených "vecí" a postupov na úkor univerzálneho použitia alebo pochopenia systému, ako príklad je možné použiť servery, ktoré používateľovi prikazujú aký software ma použiť (používajú málo rozšírené technológie) a inak mu je znemožnený vstup
-nedostatočná skúsenosť: rudimentérne ovládanie WYSIWYG HTML editora (najmä FrontPage) nerobí z človeka programátora
-nedostatočný odstup: ad. 1 mýliť sa je ľuské,  ad. 2 počítače robia len to čo im ľudia "povedia" (garbage in garbage out) pričom kombinácia týchto dvoch faktorov obohatená o nekritičnosť máva za následok mimoriadne nekvalitné výstupy
-prílišné opakovanie alebo napodobňovanie vzorov: preberanie celých postupov mnohokrát aj s chybami (napr. CSS, JavaScripty), tzv. "prúžkový underground"
-schematické videnie: mnohí neskúsení autori webstránok (najmä v našich končinách) sa domnievajú, že všetci používatelia používajú Internet Explorer-patrne vyvodzujúc zo svojho bezprostredného okolia-a vôbec netestujú svoje produkty v iných browseroch pričom v rozvinutých krajinách (podľa štatistík najmä Nemecko, Švajčiarsko, USA, Japonsko, Švédsko) si Netscape stále drží relatívne dobrú pozíciu a aj alternatívny browser Opera sa stáva čoraz populárnejším, v tomto svetle za obzvlášť chvályhodnú iniciatívu považujem hnutie "Any Browser"

Internetový experti (m.i. Jakob Nielsen [4.]) už dlhšiu dobu nabádajú k mimoriadnej opatrnosti pri implementovaní "najhorúcejších" technologických, teda najmä softwareových prvkov do webstránok a serverov. Takéto "bleeding-edge" technológie v prvotných fázach sprevádzané medializáciou (na ktorej majú svoju zásluhu PR agentúry pracujúce pre producentov softwareu) a neúmerným nadšením v radoch programátorov a designerov pre skutočných používateľov predstavujú problémy a nie vylepšenia, nakoľko vo väčšine prípadov nedisponujú najnovšími verziami potrebných softwareov, driverov alebo plug-inov. Rozumný webmaster a rozumný webmaster nekomerčného servera dvojnásob by mal strategicky vyčkať ako sa situácia vyvinie a či sa ten či onen prvok stane aspoň ako tak rozšíreným a podporovaným alebo skončí v prepadlisku dejín ako mnohé pred ním a ako istotne mnohé po ňom (najslávnejší príklad hádam predstavujú kanály). Osobne preferujem stanovisko, že najskôr dva roky po vzniku nejakého štandardu alebo špecifikácie je vhodné ho implementovať do stránok určených širokej verejnosti.
 

5. Umiestnenie

Ak vylúčime možnosť nákupu vlastného servera, alebo prenajatia diskového priestoru, ktoré sú pre nekomerčný server príliš finančne nákladné, ostávajú v podstate dve možnosti: umiestnenie na server spriaznenej inštitúcie alebo sponzora a umiestnenie na freehostingový server. Obe majú svoje klady i zápory, prejdime si ich konkrétnejšie.

Umiestnenie na už existujúci server nejakej inštitúcie alebo organizácie spriaznenej s obsahom servera má výhodu v značnej miere propagácie nášho servera na hlavnej-vstupnej stránke, na druhú stranu toto môže pôsobiť aj kontraproduktívne nakoľko používatelia sa môžu domnievať, že už nič daľšie sa nedozvedia, nič nové nenájdu. Ďalšou zásadnou výhodou týkajúcou sa hosťovania na sponzorskom servery je technické zázemie, ktoré už funguje a v zásade je zabezpečené na profesionálnej úrovni. Nevýhod je však mimo už spomínanej možnej nevhodnej konkurencie viac než dosť. Vo väčšine prípadov musíme náš server prispôsobiť predstavám nášho hostiteľa a to počínajúc technickou realizáciou stránok cez grafickú a farebnú úpravu až po forsírovanie určitých názorov alebo uhlov pohľadu. Výnimkou (zo strany sponzora) nebývajú ani požiadavky na propagáciu, alebo ak ide o obchodnú spoločnosť, priamo ponuka predaja nejakých produktov (od softwareu, cez cédečka a knihy až po služby). Last but not least treba brať do úvahy aj fakt, že nemáme nad našimi stránkami a súbormi kontrolu a v prípade nejakých nejasností napr. právneho charakteru, konfliktu alebo "škandálu" náš hostiteľ zvolí najjednoduchšiu cestu a naš server odstráni zo siete. Vzhľadom na mnohé príklady takéhoto počínania sa osobne prikláňam k umiestneniu na freehostingový server.

Freehostinogvý server je systém poskytujúci bezplatne, popr. za umiestnenie nejakej reklamy, diskový priestor a adresu v sieti nezávisle na obsahu a forme prezentácie (s určitými obmedzeniami samozrejme, k tomu sa však ešte dostaneme). Takýchto serverov je dnes ako maku no ani zďaleka nemajú rovnakú úroveň. Hneď na začiatku by sme mali vylúčiť servery poskytujúce miesto s príliš dlhou alebo zložitou adresou (veľa lomítok, neobvyklé znaky a pod.), ďalej servery používajúce agresívnu reklamu (pop-up okná, odoberanie časti obrazovky počas celého času stráveného na stránkach a pod.). Takisto dôležité je si vybrať server s určitou tradíciou aby sa nám nestalo, že server aj s našimi stránkami a súbormi zmizne zo siete a všetky námahy budú zrazu stratené (niečo také sa stalo napr. so serverom miesto.sk). Vhodný server by mal podľa môjho názoru spĺňať minimálne tieto požiadavky:
-poskytovať domény 2. rádu (meno.server.com)
-poskytovať neobmedzený, alebo aspoň dostatočne veľký diskový priestor (záleží od konkrétneho obsahu alebo miesto pod 20 MB je jednoznačne nepostačujúce)
-prístup ako prostredníctvom webovského rozhrania tak aj FTP
-existencia minimálne 18 mesiacov a dostatočný počet používateľov (rádovo tisíce)
-stabilné a rýchle pripojenie, čo je nutné otestovať v rôznych podmienkach (opak sa dá povedať napr. o servery home.sk, ktorý je mimoriadne nestabilný a pomalý)
-možnosť umiestňovať akékoľvek súbory (nie je vhodné ak server používa filtre ako napr. apriori odmietanie MP3 súborov)
-neúmerne neobmedzovať webmastrov, počínajúc vnucovaním JavaScriptov, kaskádových štýlov, kódovanie diakritiky až po zákaz umiesňovať stránky s politickým, alebo inak "nevhodným" obsahom, pričom pod termíny "nevhodné", "neetické", "v rozpore so zvyklosťami" alebo podobné sa v určitých situáciách dá skryť čokoľvek, včítane úplne legitímnych názorov protiviacim sa však majiteľovi alebo správcovi freehostingového servera, je preto dobré presne a konkrétne vedieť čo je dovolené a čo nie, seriózne servery webmastra upozornia na takýto obsah a dajú mu lehotu na jeho odstránenie alebo korigovanie pokym prejdú k reštrikciám alebo represiám, neseriózne na druhú stranu okamžite súbory alebo aj celý server vymažú bez upozornenia

Výber servera spojený s výberom adresy (názvu konta) je jednou z najdôležitejších otázok aké si musíme už v začiatočných fázach prípravy servera položiť, nakoľko adresa, resp. názov stránky v internete znamená asi toľko, ako značka/názov (brandname) spoločnosti vo svete reálnom. Je takisto vhodné tento názov (obvykle tvorený adresou samotnou alebo obohatenou o nejakú vysvetlivku alebo upútavku) umiestniť na viditeľné miesto stránok, čím sa upevňuje povedomie o servery u jeho stálych používateľov a zároveň propaguje u používateľov náhodných alebo nových. Zo slovenských serverov požiadavky  vymenované vyššie a zároveň disponujúci zapamätateľným názvom je podľa všetkého jedine host.sk umožňujúci dokonca omnoho viac čo ocenia najmä skúsenejší webmastri.
 

6. Prvotná propagácia

Propagácia nekomerčných serverov na rozdiel od komerčných, nemôže a nie je primárne založená na reklame (bannery, reklama v reálnom svete) keď už pre nič iné tak pre peniaze. Možnosti propagácie však reklamou nie su ani zdaleka vyčerpané a to obzvlášť ak "my niečo dávame/poskytujeme" a nie naopak, ako to robí väčšina komerčných serverov. Ak pominieme implicitnú reklamu spojenú s tvorbou servera (oslovenie ďalších ľudí na spoluprácu, odborníkov na danú oblasť), osobné kontakty (informovanie priateľov a známych) a možnosti špecifickej propagácie líšiace sa podľa obsahu (informovanie občianskych združení, klubov, príspevky na konferenciách a pod.), ostáva registrácia do vyhľadávačov. Podľa niektorých názorov až 80% používateľov prichádza na webstránky z vyhľadávačov. Ttoto číslo je asi prehnané, no skutočnosť je  taká, že na súčasnom internete sú práve vyhľadávače prostredníkom medzi webmastrami, pôvodcami obsahu a používateľmi. Ignorovať vyhľadávače si môže dovoliť hádam len niekoľko desiatok najnavštevovanejších stránok spoliehajúcich sa na svoje preslávené domény.

Registrovať server je nutné hneď na začiatku jeho existencie (v žiadnom prípade však nie skôr než začne prakticky fungovať) a to do čo najväčšieho počtu a najširšieho záberu serverov. Dnes už neplatí, že stránky v nejakom málo rozšírenom jazyku ako napr. slovenčina, netreba registrovať do veľkých vyhľadávačov fungujúcich v angličtine, nakoľko tieto sa dnes väčšinou pretransformovali do portálov a ich služby využívajú obrovské počty potenciálnych používateľov pričom v niektorých prípadoch dokonca tvoria lokalizované verzie. Na druhej strane by bolo asi zbytočné registrovať stránku v slovenskom jazyku do španielskeho alebo francúzkeho vyhľadávača a opačne. Vyskytujú sa aj názory, že špecifické obsahy a tematiky patria do špecifických vyhľadávačov ako napr. hudba, film, software alebo vedecké informácie. S posledným menovaným by som súhlasil asi najviac, ostatné by som aspoň nateraz bral s rezervou a registroval ako do všeobecných tak aj tematických vyhľadávačov.

Pred registráciou samotnou je dôležité premyslieť si údaje, ktoré o našom servery poskytneme nakoľko práve tie budú reprezentovať jeho obsah a tvoriť "pozvánku" pre potencionálneho používateľa. Najdôležitejšie a najčastejšie používané sú:
-kategória zaradenia: musíme vybrať kategóriu do ktorej náš server svojim obsahom najviac patrí
-názov: nemusí byť nutne identický s obsah tagu <title> našej úvodnej stránky, je však vhodné aby sa mu aspoň podobal alebo začínal rovnako
-kľúčové slová: obvykle bez diakritiky a oddelené čiarkou
-popis: obvykle obmedzený na 200 až 300 znakov
V niektorých prípadoch zaradenie, alebo popis, alebo aj oboje, vytvorí vyhľadávač samotný (nejaký zamestnanec) a od nás sa žiada len na seba upozorniť a do formulára zadať adresu.

Viacnásobná registrácia je samozrejme časovo náročná a zbytočne pracná. Na uľahčenie tohto postupu existuje viacero softwareov a služieb, pričom mnohé z nich sú veľmi kvalitné, jedná sa však v drvivej väčšine prípadov o služby platené-komerčné. Bezplatnú registráciu až 32 vyhľadávačov naraz umožňuje software Free Submission, ktorý umožňuje off-line zadávanie dát do predpripravených formulárov ako aj ukladanie týchto dát do súborov a viacnasobné použitie.
Neumožňuje však registráciu do žiadneho zo slovenských či českých vyhľadávačov a preto v našich podmienkach je nutné jeho použitie kombinovať s návštevou týchto serverov. Z vlastnej skúsenosti odporúčam registráciu po určitom čase skontrolovať nakoľko spoľahlivosť našich serverov je mimoriadne nízka.

Ďalšou možnosťou propagácie už v začiatkoch výstavby servera -a to obzvlášť ak prezentujeme špecifický obsah- sú tzv. webringy, ktoré síce neobľubuje ani zďaleka také množstvo používateľov ako vyhľadávače, no zato sa jedná o relevantnejšie cieľové skupiny. Medzi najznámejšie webringy patria Bomis, Yahoo a Webring.org.
 

7. Aktualizácia

Aktualizácia je natoľko kontraverzná téma, že názory internetových odborníkov sa pohybujú od tvrdenia, že server, ktorý nie je pravidelne aktualizovaný je mŕtvy a nefunkčný až po varovanie, že dennodenné minimálne (minor) aktualizácie, stresujú a odstrašujú používateľov a zbytočne zahlcujú sieť. Ako v mnohých iných prípadoch, aj tu asi platí zlatá stredná cesta. Aktualizácia servera poskytujúceho obsah, ktorý sa v čase vyvíja a priebežne mení je istotne nutná, takisto časté zmeny v počiatočných fázach tvroby bývajú odôvodnené, no pričasté minimálne zmeny tam, kde je obsah viacmenej stály, sú skutočne nefairové voči používateľovi a je možné si predstaviť, že niektorých aj odstraší.
Najvšeobecnejšie delenie aktualizácií by mohlo byť asi takéto:
-vznik nového servera resp. úplná zmena obsahu: sprevádzané registráciou alebo preregistráciou vo vyhľadávačoch, ako to popisujem v predchádzajúcej kapitole
-zmena štruktúry, designu, prezentácie obsahu: málo časté, obvykle raz za niekoľko rokov a sprevádzané masívnou propagáciou, "znovuzrodenie" servera
-major update: pridanie dôležitých prvkov alebo vlastností, kvalitatívne alebo kvantitatívne obohatenie obsahu
-minor update: pridanie menej dôležitých prvkov alebo vlastností, menšia miera obohatenia obsahu
-update: opravenie menej podstanej chyby (upravenie kódu, zmena nefunkčnej linky a pod.), prispôsobenie novým verziám browserov alebo iných softwareových nástrojov, navonok sa obvykle prejavuje iba dátumom poslednej zmeny

Akákoľvek zmena servera, včítane zmeny čo i len jedného znaku čo i len jednej webstránky, vyvolá určitú reakciu zo strany vyhľadávačov a iných serverov sledujúcich zmeny obsahu internetu a z krátkodobého hľadiska pravdepodobne spôsobí zvýšenie návštevnosti, z dlhodobého hľadiska je to však riskantné a vo väčšine prípadov nevýhodné. Používatelia, ktorí na takýto server upozornení informáciou o jeho zmene-aktualizácii prídu, totiž na rozdiel od počítačov (robotov) veľmi lahko zistia, že sa vlastne nič nestalo a nabudúce budú takéto informácie-asertívne-ignorovať. Takisto je nutné dodať, že nekomerčné aktivity by sa mali v používaní "špinavých trikov" líšiť od komerčných a takéto používať len v prípade krajnej núdze a nie ako pracovný postup.

V prípade mojej už spomínanej filmovej stránky sa vo vzťahu k aktualizácii osvedčil ako najschodnejší postup nezasahovať do jadra-kostry stránky, ktorá má poskytnúť základné informácie o filme a jeho tvorcoch, ale radšej rozširovať a obohacovať obsah primárne určený pre náročnejších používateľov (fanúšikov) ako napr. plné texty článkov, recenzii, interview, filmová hudba v MP3 formáte, prepis scenára, screensaveri a pod. a zároveň ďalej rozširovať funkčné možnosti servera interaktívnymi prvkami (napr. chat).

8. Druhotná propagácia

Druhotná propagácia je podľa môjho názoru potrebná pre servery, ktorých téma (teda nie prezentácia alebo obsah ako celok) v pokročilejších fázach existencie sa nemení vôbec, alebo len minimálne, t.j. nemôžu získavať stále nových a nových používateľov, nakoľko množstvo záujemcov o tú či onú tému je tým či oným spôsobom limitované a v určitom bode sa vyčerpá. Možná je pre taký server, ktorý si získal značnú popularitu (vysokú návštevnosť) alebo vysokú "vernosť" svojich používateľov, alebo dokonca tvorí niečo ako komunitné centrum (o niečo podobné sa v súčasnosti pokúšajú mnohé komerčné servery v snahe zvýšiť obrat-zisk).

V prvom prípade, teda ak server získal značnú popularitu, je možné snažiť sa o presah na iné servery, či už poskytovaním obsahu alebo žiadaním o odkazovanie na náš server. V prípade poskytovania obsahu iným serverom, ale aj všeobecne, pri umiestňovaní nejakého originálneho, alebo jedinečného obsahu na sieť, je vhodné ho neoddeliteľne spojiť s nejakou upútavkou na stránku. V praxi sa obvykle používa forma loga alebo názvu spolu s adresou (pri obrázkoch v rohu, pri screensaveroch na úvodnej obrazovke, pri videosekvenciách prvé, alebo posledné, alebo aj obe okienka filmu, pri texte hlavička alebo pätička-samozrejme pri texte je ťažko hovoriť o neoddeliteľnosti pokiaľ sa nepoužije napr. formát Portable Document File) nakoľko takýto obsah je v digitálnej forme a tá ako vieme sa neuveriteľne ľahko kopíruje a copytatizmus je dnes rozšírenejší ako kedykoľvek predtým. V prípade odkazovania prevažuje princíp vzájomnosti a teda ak chceme požiadať nejakého webmastra aby vložil na svoj server odkaz na náš je bežné spraviť to isté. Upozorniť treba na fakt, že webmastri takto väčšinou činia len v prípade ak majú servery rovnako vysokú návštevnosť, bolo by teda naivné očakávať, že na nekomerčný server s povedzme 100 hitmy denne bude odkazovať veľký komerčný server s 10 000 hitmy denne.
U obzvlážť úspešných serverov je možné sa pokúšať aj o presah do iným médií ako je internet, najčastejšie do novín a časopisov uverejňujúcich zoznamy internetových adries. Najšťastnejšie je samozrejme umiestnenie adresy servera na miesto priamo spojené s jeho obsahom ako sa to podarilo mojej filmovej stránke, ktorej adresa sa objavila priamo v booklete nemeckej verzie DVD práve s týmto filmom (nakoľko som spolupracoval s distribútorskou spoločnosťou a pripravil pre mojich používateľov súťaž v ktorej mohli vyhrať nosiče VHS alebo DVD alebo kinoplagáty-všetky s filmom, ktorému je server venovaný).

Vysokú vernosť používateľov je zasa možné premeniť v opakované návraty na náš server. Základom je udržať na servere "život", t.j. začleňovať interaktívne prvky (chat, guestbook, message board) a informovať používateľov o zmenách. Informovanie o zmenách môže v zásade prebiehať dvojitým spôsobom: rozosielaním hromadných e-mailov alebo použitím nejakéj služby typu Netmind.
Osobne preferujem prvý spôsob nakoľko sa nerád spolieham na "tretie osoby", ktoré môžu ale aj nemusia byť seriózne a profesionálne. Upozorniť treba na fakt, že mailové adresy používateľov je vhodné do takéhoto rozširovania informácií zahrnúť len ak s tým súhlasia, alebo ešte lepšie sami o to požiadajú-ako je už známe opak sa nazýva "spam", alebo nevyžiadané maily a pôsobí skôr kontraproduktívne. Takisto treba upozorniť, že tieto informačné maily by nemali byť rozosielanie pričasto a v žiadnom prípade nie ak ide o menej ako major update (ako to popisujem v časti Aktualizácia).
Pri filmových stránkach je obvyklé pre udržanie "života" aktuálne zaraďovať aspoň stručné informácie o nových projektov jednotlivých tvorcov alebo predstaviteľov. Spoluprácou ako s producentskými spoločnosťami tak aj so slovenskými distribútormi sa mi toto na mojom servery zatiaľ darí napĺnať a používateľom prinášam informácie s prvej ruky.

Na propagáciu nekomerčných serverov by som nedoporučoval tzv. výmenné služby bannerov. I preto, že je už verejne známa tzv. slepota používateľov voči bannerom (banner blindness) teda ich ignorovanie, no hlavne pre ich nízku úroveň. Takéto systémy nedokážu zabezpečiť relevantné cieľové skupiny, nakoľko bannery sa zobrazujú náhodne, čo môže mať navyše za následok dezorientáciu naších používateľov ak uvidia cudzie bannery na našom servery a to obzvlášť ak poskytujeme "seriózny" obsah, bannery sa totiž často snažia zaujať prehnanou farebnosťou, akčnosťou, bulvárnosťou alebo nevhodným humorom.
 

9. Kritériá hodnotenia úspešnosti

Číslo vyjadrujúce počet hitov alebo unikátnych IP adries (unique sessions) vytrhnuté z kontextu nemusí  mať výpovednú hodnotu o úspešnosti servera. Rovnako ako nemôžeme porovnávať vedecký časopis s bulvárom, nemôžeme porovnávať malý nekomerčný server s portálom za ktorým stoja desiatky -vo všetkých potrebných odboroch znalých- ľudí a množstvo modernej techniky a technológie podporenej masívnymi reklamnými a marketingovými kampaňami. Porovnanie samozrejme je možné a to buď v rámci veľkosti-so servermi poskytujúcimi rovnako veľké množstvo informácií alebo služieb, tvorené rovnako veľkým počtom ľudí, podobne často aktualizované, v rovnakom jazyku a pod, alebo v rámci tematiky stránky-so servermi prezentujúcimi ten istý, alebo podobný obsah rovnakým, alebo podobným spôsobom, prezentujúcimi rovnakú kategóriu informácií (napr. vedecký odbor, hudobný žáner a pod.).
Meranie návštevnosti umožňuje veľké množstvo rôznych služieb. Diapazón ich možností siaha od jednoduchého spočítavania hitov (zobrazených stránok) až po komplexné sledovanie servera umožňujúce analyzovať odkiaľ používatelia prichádzajú (referrer), kam odchádzajú, ako dlho sa na jednotlivých webstránkach zdržali a pod. Treba si však uvedomiť, že čím je služba komplexnejšia tým zložitejšia je jej technická implementácia do servera a chápanie výstupov-štatistík. Zabúdať sa nesmie ani na to, že takáto "sranda" niečo stojí a to konkrétne čas potrebný na načítanie stránok a to každej jednotlivej čo môže používateľov znervózňovať a odpudzovať.
Za kompromisné riešenie by som považoval použitie služby typu Naj.sk, ktorá umožňuje počítanie hitov, sessions, zostavuje rôzne štatistiky (aj grafické) no zároveň neúmerne nezvyšuje čas potrebný na načítanie stránky. Takisto je vhodné prvok umožňujúci započítanie stránky umiestniť do HTML kódu tak, aby sa ostatný obsah mohol načítavať aj počas čakania na započítanie, resp. aby sa obsah mohol zobraziť aj v prípade, že počítadlo nefunguje alebo ho z nejakého dôvodu nie je možné použiť. Služba Naj.sk takisto funguje ako zoznam (rebríček) najnavštevovanejších serverov (v rámci Slovenska samozrejme), pričom sa delí na pododdiely podľa tematiky a je teda možné náš server porovnať s inými, prezentujúcimi podobný obsah ako som navrhoval vyššie.
 

Záver

Jeden z najpozitívnejších efektov a v súčasnosti možno aj najpozitívnejší vôbec aký internet priniesol, je narušenie, ak nie zničenie tzv. špirály ticha, ktorú úspešne vytvárali masovokomunikačné médiá dlhé roky, v publikácií American Electric od Edwarda Jay Whetmora sa o tomto jave hovorí:

"If you think your ideas, lifestyle, values, and customs are very unpopular, you shut up. You fall silent, fearing rejection and isolation. Dr. Noelle-Neumann argues that it is the mass media that determine, to a very large extent, what is unpopular. The media do this by portraying an idea or activity as objectionable, or simply  by ignoring it altogether. Because people use the media to get a sense of the climate of opinion, those persons whose views are mispresented or ignored can fall into a downward Spiral of Silence.
...By remaining silent, supporters of seemingly unpopular opinions also remain unknown to each other, thus reinforcing the media-enhanced belief that no one shares their "unpopular" perspective.
...Various forms of alternative telecommunications can break these spirals of silence, broadcasting new voices throughout many segments of the global village."[7.].

Spomínané alternatívne médiá z veľkej časti tvoria nekomerčné internetové servery. Vo svojej práci som sa snažil zhrnúť-bez nároku na úplnosť alebo posledné slovo-čo najväčšie množstvo poznatkov, skúseností a chýb, ktoré sa v tejto oblasti najčastejšie objavujú.
 

Peter Weisenbacher, január 2002