Istý český neonacista sa dal počuť, že Bin Ladín je tým pravým hrdinom súčasnosti a mal by sa dávať za vzor deťom v škôlke. Je ťažko spochybniteľné, že ten neborák je dnes najväčšou mediálnou hviezdou, ale o tom, či ho možno považovať za hrdinu sa dá pochybovať. A to ani nie tak preto, že je terorista a pravdepodobne má na svedomí (minimálne ako vykonávateľ niečieho príkazu) útoky z 11. septembra ako preto, že niekto kto uteká, skrýva sa a nepostaví sa "rovno" výzve u väčšiny ľudí ako hrdina nevyzerá. Navyše sa mi zdá, že v tejto dobe-nech to v spojitosti z 11.9. znie akokoľvek paradoxne-sa "skutočný" autentický svet viac a viac presúva do virtuálnej podoby. Koniec koncov to čo vytvorilo efekt 11.9. nebolo zrútenie nejakých dvoch budov a smrť tritisíc ľudí, veď podobné veci sa na svete dejú stále, napr. železničné nešťastia v Indii obvykle pripravia o život porovnateľný počet osôb, no ich odraz vo virtuálnom, mediálnom a digitálnom svete je zanedbateľný (najlepšie to pochopili ekonómovia a analytici, ktorý v tejto súvisloti nehovoria o útokoch "attacks", ale o udalostiach "events" zo septembra 01). Osama Bin Ladín je práve teraz (nezávisle od toho či je vinný alebo či dokonca vôbec žije) chápaný ako vtipná figúrka, ako inak si vysvetliť m.i. fakt, že maska jeho tváre bola najpopulárnejším preoblečením na karnevale v Riu? Ak by si chcel udržať resp. vybudovať status hrdinu musel by kontrovať kampani (nie len vojenskej) ktorá sa vedie najmä proti jeho osobe. Musel by napr. posielať vyjadrenia do svetových agentúr, zosmiešňovať amerického prezidenta a armádu na svojej webstránke, podsúvať vlastné interpretácie aktuálnych udalostí a pod. Takto by vytvoril zdanie, že je mimoriadne bystrý, šikovný a schopný.

Niečo takéto samozrejme nie je možné. Ak by totiž "vystrčil hlavu" zo svojho úkrytu je veľmi pravdepodobné, že dokonca i impotentné americké tajné služby by ho našli a zlikvidovali. Takto by zničili zdroj v skutočnom svete tvoriaci odraz vo svete virtuálnom. Situácia by však bola omnoho žičlivejšia ak by žiaden zdroj teda žiaden žijúci človek v skutočnom svete nebol. Na túto myšlienku ma prapôvodne priviedla moja matka, ktorá polovážne razí teóriu, že Bin Ladín nejestvuje, že si ho len vymysleli. V tomto konkrétnom prípade tomu tak asi nebude, ale ak by sme túto konštrukciu na malú chvíľu prijali ukázalo by sa, že je to strategicky neuveriteľne brilantný ťah proti ktorému niet temer žiadnej obrany. Americká vláda od začiatku celú vec postavila ako naháňačku na Bin Ladína, pôvodne to malo jasný zmysel, trebalo pomenovať vinníka, teraz už asi aj ľutujú lebo je nad slnko jasnejšie, že "lúzrami" (toto slovko osobne nepoužívam a len nedávno som sa dozvedel, že ako príslušník generácie X by som mal, tak to činím) budú až pokým ho nechytia alebo minimálne nenájdu mŕtveho práve oni. Nevýhodné je to najmä preto, že americká spoločnosť trpí masívnym heroizmom plodiacim jednoparametrové myslenie typu "oko za oko", "kto nejde s nami ide proti nám" a pod. z čoho môže vzniknúť efekt, že americký "ľud" si bude pripadať porazený, presnejšie povedané impotentný aj keby odstrelili každučkého "teroristu" na svete s výnimkou toho jedného. Na tomto mieste by som ešte celkom mimo koncept rád dodal, že stratégia oko za oko môže mať za výsledok asi iba dvoch slepcov, takisto zaujímavý je názor, že Bin Ladína chytiť nechcú aby mohli viacmenej neobmedzene zbrojiť, bojovať a presadzovať svoje názory a záujmy.

Kto je ale podľa mojej mienky skutočným, autentickým hrdinom súčasnosti nie je skutočná ľudská bytosť, ale výhradne jej odraz vo virtuálnom svete. Pre jednoduchý ľud sú to tzv. celebrity a pre generácie X a Y a hádam pre všetkých používateľov internetu a počítačov hackeri. Pričom znova pre tých "jednoduchších" vo význame, ktorý sa tomuto slovu dostalo v dobe nedávno minulej teda počítačový piráti a pre tých "zložitejších" hacktivisti alebo hackeri v pôvodnom slova zmysle teda napr. Linus Torvalds, Richard Stallman a pod. Celebrity narozdiel od hackerov (tých či oných) sú však hrdinami nepravými a to preto lebo sú len prostriedkami, hračkami v rukách niekoho iného, neurčujú ani len vlastný osud. Omnoho viacej sú obeťami-samozrejme mnohokrát vlastnej ješitnosti alebo ziskuchtivosti. Hackeri naproti tomu sú priamo stelesnením všemocnosti a triumfu individuálnej vôle. S trochou cynizmu by sa dalo povedať, že sú priamo náhradami za omnipotentné (toto latinské slovo vystihuje viac obsah pojmu všemocný) náboženské bytosti minulosti. Bolo by asi nosením lesa do dreva vysvetľovať, že otázka sedemdesiatych a osemdesiatych rokov "či počítače neovládnu ľudí" je už kladne zodpovedaná a jediný, ktorých neovládli sú tý, ktorý ovládajú ne. Prvú skupinu môžeme pokojne porovnávať s poddanými v minulých storočiach bez toho aby sme sa dopustili falošnej analógie. Samozrejme musíme započítať fakt, že tento údel nie je tak jasne čitateľný ako tomu bývalo nakoľko civilizácia sa zdokonaľuje. Hackeri vo svojej omnipotentnosti dokonca znesú aplikáciu na efekt 11.9, pred nedávnom sa člen americkej vlády vyjadril, že na prípadné kyberútoky by odpovedali aj vojensky, načo sa jeden znalec danej oblasti dal počuť, že on verí tomu, že by odpovedali, ale otázkou je či by mali kde, ako a čím. Koniec koncov už v minulom storočí sa hovorievalo "bez spojení není žádné velení". Dovoľte mi teda ešte jednu čisto myšlienkovú konštrukciu. Skúsme si predstaviť, že organizácia Al-kajdá sa rozhodne vykonávať proti američanom kyberútoky. Ako by to asi dopadlo? Niekde v dobre informovanej spoločnosti som počul, že americká armáda (a asi nie len ona) je nehorázne nepripravená a nevybavená na takúto možnosť, ktorá sa zo dňa na deň stáva pravdepodobnejšou-vezmime do úvahy len fakt, že palubný počítač na novovznikajúcej bojovej superlodi má riadiť MS Windows.

Osobne dúfam, že táto konštrukcia ostane len v myšlienkovej rovine nakoľko by na jej realizáciu "poddaný" mimoriadne silno doplatili. Teším sa skutočnosťou, že na to aby sa niekto stal počítačovým teroristom nestačí len dávka fanatizmu, nekontrolovanej agresie a ochoty konať, ale sú potrebné mimoriadne intelektuálne schopnosti, ktoré sa vyskytujú len zriedkavo. Ako už napísal Umberto Eco najviac sa treba báť tých ľudí čo sú za svoje presvedčenie schopný zomrieť nakoľko obvykle pred sebou, za sebou a vo väčšine prípadov aj na miesto seba na "druhý svet" pošlú niekoho iného.